Pamätník Srdce Európy bol pôvodne inštalovaný v decembri 1989 na rakúskej strane Dunaja. Po povodni v roku 2002 sa pôvodné srdce stratilo. Po dvadsiatich rokoch bola jeho zväčšená replika umiestnená na betónový pylón na Slovanskom nábreží pod hradom Devín. Stal sa symbolom zjednotenej Európy a pripomienkou histórie rozdeleného kontinentu. Autorom diela je slovenský výtvarník Daniel Brunovský. Pamätník z ostnatého drôtu v tvare srdca odkazuje na túžbu po slobode, zmiereniu a prekonaniu bariér, ktoré rozdeľovali Európu počas studenej vojny.

Hrad Devín, týčiaci sa nad sútokom Dunaja a Moravy, patrí k najstarším historickým pamiatkam Slovenska, s prvou písomnou zmienkou z roku 864. Jeho strategická poloha z neho urobila významnú pevnosť už v období Veľkej Moravy, keď slúžil ako jedno z centier moci. Počas stáročí patril rôznym panovníkom, vrátane uhorských kráľov a šľachtických rodov, ktoré ho postupne prestavali. V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská, no jeho ruiny dodnes pripomínajú bohatú históriu. Devín je symbolom slovanskej identity a národného povedomia.

Lokalita Sandberg, ležiaca neďaleko Devína, je jedným z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na Slovensku. Tento unikátny výbežok ponúka fascinujúce pohľady na geologickú históriu regiónu a množstvo skamenelín morských živočíchov, ktoré tu žili pred 15 miliónmi rokov. Okrem paleontologických nálezov je Sandberg aj krásnym miestom na turistiku s panoramatickým výhľadom na okolie, vrátane sútoku riek Dunaja a Moravy. Pre milovníkov prírody a histórie je tento prírodný skvost nezabudnuteľným zážitkom.

Vyhliadková veža Devínska Kobyla, s nadmorskou výškou 514 metrov a výškou 20 metrov, ponúka jedinečný výhľad na Bratislavu, Rakúsko, Alpy, Malé Karpaty, Považie a sútok riek Dunaja a Moravy. Okrem krásnej prírody je Devínska Kobyla známa aj svojou vojenskou históriou. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa na jej svahoch nachádzala raketová základňa, ktorá patrila k systému ochrany bývalého Československa. Z veže je možné vidieť vzdialené miesta, čo robí tento bod ideálnym na turistiku a obdivovanie okolia.

Magické Biele skaly pri Devínskej Kobyle sú trampským miestom s prírodným amfiteátrom. Okrem indiánskych totemov, umiestnených v 90. rokoch ako súčasť kultúrneho projektu, je toto miesto známe aj trampskými aktivitami. Totemy, inšpirované pôvodnými americkými kultúrami, pridávajú atmosfére mystický nádych. Tento kút prírody je ideálnym miestom na prechádzky, relax a spoznávanie kultúrnych a prírodných zaujímavostí.

Park SNP v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves je príjemným miestom na oddych a rekreáciu. Na 26. kilometri trasy bude v altánku umiestnená druhá občerstvovacia stanica a druhá výmenná stanica pre štvorčlenné štafety, resp. jediná výmenná stanica pre dvojčlenné štafety. Miesto bude tiež slúžiť ako cieľ pre disciplínu Nordic Walking 25. V parku je tiež pamätník Slovenského národného povstania, ktorý pripomína hrdinské činy počas druhej svetovej vojny. Park je obľúbeným miestom na organizovanie rôznych podujatí, ako sú Karloveské hody na sv. Michala, majálesové oslavy a rôzne športové či kultúrne akcie.

Kačín – legendárne miesto bratislavských lesov je obľúbeným cieľom turistov a bežcov. Rekreačná oblasť v Malých Karpatoch vznikla v 70. rokoch 20. storočia a dodnes slúži ako prírodné útočisko. Areál ponúka lúky, altánky, ohniská a ihrisko. Historicky sa spája s lesnými osadami a poľovníctvom. K legendám patrí zaniknutá horáreň. Bežci a turisti často využívajú bočné turistické chodníky paralelné s asfaltovou cestou, ktoré ponúkajú autentický lesný zážitok. Kačín je križovatkou turistických trás.

Sedačková lanovka Železná Studienka – Koliba, otvorená v roku 1972 a zrekonštruovaná v roku 2005, spája bratislavský lesný park s lokalitou Koliba/Kamzík. Dĺžka lanovky je takmer 1 km, prevýšenie je 186 metrov s priemerným sklonom 10,9°. Lanovka ponúka prepravu s kapacitou 342 osôb za hodinu, pričom poskytuje krásny výhľad na okolitú prírodu. Je obľúbeným dopravným prostriedkom aj medzi turistami a rekreantmi v Bratislave.

Televízna veža Kamzík, ikonická dominanta Bratislavy, sa týči vo výške 635 metrov nad morom a dosahuje výšku 194 metrov. Postavená bola v roku 1975 a dodnes slúži ako významný vysielač televízneho a rádiového signálu. Okrem technického významu ponúka návštevníkom panoramatický výhľad na Bratislavu a široké okolie až po rakúske Alpy. Veža je jedinečná svojou futuristickou architektúrou a reštauráciou s otočnou plošinou, ktorá poskytuje skvelý gastronomický a vizuálny zážitok.

Bratislavská Kalvária neďaleko kostola Panny Márie Snežnej je tichým duchovným miestom s bohatou históriou. Vznikla v 17. storočí ako súčasť protitureckých opevnení a postupne sa stala obľúbeným pútnickým miestom. Kedysi ju tvorilo 14 zastavení krížovej cesty vedúcich na vrchol s kaplnkou Svätého kríža. Dnes ponúka príjemné prostredie na meditáciu a prechádzky v blízkosti Horského parku. Miesto dýcha pokojným genius loci a je spojením histórie, spirituality a krásnych výhľadov na mesto.

Pamätník obetiam 1. svetovej vojny na ulici Francúzskych partizánov v Bratislave pripomína vojakov, ktorí zahynuli počas tohto konfliktu. Odhalený bol v roku 1920 a nachádza sa na Murmannovej výšine, odkiaľ je výhľad na mesto. Pamätník je významným historickým miestom a symbolom piety. Okolie ponúka pokojné prostredie vhodné na prechádzky. V blízkosti sa nachádza Slavín, ďalší významný pamätník venovaný obetiam vojen.

Pamätník Slavín v Bratislave je monumentálny pamätník venovaný sovietskym vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Bol odhalený v roku 1960 a je tu pochovaných viac ako 6 800 vojakov, z ktorých mnohí boli ukrajinského pôvodu. Dominantou je 39,5 metra vysoký pylón so sochou vojaka, ktorý symbolizuje víťazstvo. Slavín ponúka pôsobivý výhľad na mesto a je jedným z najvýznamnejších vojnových pamätníkov na Slovensku.

Firšnál, dnes Námestie slobody, je významné bratislavské námestie s bohatou históriou. Pôvodne tu boli vinice, neskôr letný arcibiskupský palác, dnes sídlo Úradu vlády SR. Názov Firšnál pochádza z aleje Fürstenallee, ktorá tu viedla. V prvej polovici 20. storočia bolo námestie obľúbeným miestom zábavy s kolotočmi a cirkusmi. Počas socializmu nieslo názov Gottwaldovo námestie. V období Rakúsko-Uhorska a prvej ČSR sa tu konali významné vojenské prehliadky. Dnes patrí medzi najväčšie námestia v Bratislave a nachádza sa tu ikonická fontána Družba.

Svätopluk bol významný vladár Veľkej Moravy, synovec kniežaťa Rastislava, ktorý sa stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva koncom 50. rokov 9. storočia. Po páde Rastislava, ktorého Svätopluk zradil a podporil východofranskú inváziu, sa stal hlavným vládcom Veľkej Moravy. Svätopluk podporil misie Cyrila a Metoda a zabezpečil rozvoj krajiny, ktorá za jeho vlády zažila hospodársky vzostup, rozmach remesiel a výstavbu kamenných kostolov. Svätopluk bol kľúčovou postavou vo vytváraní kultúrneho a politického základu pre stredoeurópsky región.

Most SNP, známy aj ako UFO Bridge, spája oba brehy Bratislavy a prechádza cez Dunaj. Postavený v 70. rokoch 2é. storočia, vyniká nezameniteľnou vežou v tvare UFO, ktorá dominuje panoráme mesta. Z veže sa ponúka nádherný výhľad na mesto a rieku. V tejto veži sa nachádza reštaurácia "UFO", obľúbená medzi turistami. Most je stabilizovaný lanami a pre odvážlivcov ponúka adrenalínový zážitok v podobe bungee jumpingu priamo zo strechy veže.

Námestie Ľudovíta Štúra má bohatú históriu, od korunovačných rituálov až po politické zmeny. V rokoch 1825-1890 viedol cezňo pontónový most. V roku 1897 tu postavili sochu Márie Terézie, ktorá v roku 1921 ustúpila soške Štefánika, symbolizujúcej vznik Československa. Po jeho odstránení komunisti na mnoho rokov nechali miesto prázdne. V roku 1973 tu bolo odhalené súsošie Štúrovcov, kde sú zobrazené aj ženy ako Karolína Štúrová a Anička Jurkovičová, symbolizujúce dôležitú úlohu žien v národnom obrodení.

Socha Tomáša Garrigua Masaryka na Masarykovom námestí v Bratislave, pred budovou Slovenského národného múzea, bola odhalená v roku 2010. Je kópiou diela Ladislava Šalouna z roku 1924. Masaryk mal osobný a profesionálny vzťah s M. R. Štefánikom, ktorý študoval u Masaryka na Karlovej univerzite v Prahe. Ich priateľstvo a spolupráca zohrali kľúčovú úlohu pri vzniku Československa, ktorý bol vyhlásený v roku 1918. Socha symbolizuje Masarykov prínos k štátnej nezávislosti a demokratickým hodnotám.

Socha Milana Rastislava Štefánika a lev na bratislavskom Nábreží M. R. Štefánika majú pestrú históriu. Pôvodný pamätník, odhalený v roku 1938 pri 20. výročí vzniku ČSR, zahŕňal pylón so štátnym znakom ČSR a sochu Štefánika v leteckej kombinéze, navrhnutú sochárom Břetislavom Kafkom. Lev na pylóne symbolizoval československú štátnu moc a bol súčasťou tohto pamätníka. Počas rokov komunistického režimu bola socha Štefánika zničená (r. 1954). Lev však prežil a stal sa základom obnoveného pamätníka, ktorý bol v roku 2009 opätovne odhalený na dnešnom mieste.